• Aktualizácia údajov

    Dáta z programu aScAgenda boli aktualizované
  • Elbáčikovia absolvovali plavecký výcvik

    Tak, ako už niekoľko rokov dozadu, aj tento rok sa Elbáčikovia zúčastnili plaveckého výcviku, ktorý realizuje plavecká škola Nemo v aquaparku Delňa v Prešove. Tohto výcviku sa môžu zúčastňovať deti vo veku 4-6 rokov, teda III. a IV. pohybovo- umelecká trieda, alebo II. pohybovo- umelecká trieda na Moyzesovej ulici. V októbri 2018 sa plaveckého výcviku zúčastnilo 35 detí, ktoré boli na Delňu prepravované školskými mikrobusmi. Po ustrojení detí do plaveckého oblečenia za ne zodpovednosť prebrali lektori plaveckého výcviku, ktorí sa im venovali v päť až sedemčlenných skupinách osobitne. Každý deň výcviku začínali desaťminútovou rozcvičkou a vo vode trávili približne 50 minút, čo zodpovedá jednej hodine výcviku denne.  Na bezpečnosť detí dohliadali nie len lektori, ale aj pedagógovia pohybujúci sa v priestoroch aquaparku, či už vo vode, alebo mimo bazénov. Po skončení plaveckej hodiny sa deti postupne po skupinách presúvali do spŕch a šatní, kde sa učitelia spolu s lektormi starali o sušenie, prezliekanie a prípravu na odchod a následne boli deti prepravené mikrobusmi opäť do materskej školy.

    Cieľom plaveckého výcviku detí predškolského veku NIE JE naučiť deti plávať!!! Učenie plávania je proces, ktorý trvá aj niekoľko mesiacov...  Cieľom takého  výcviku JE:

    • nadobudnúť pocit istoty pri pohybe vo vodnom prostredí- nebáť sa vody
    • zvládnuť ponoriť hlavu do vody
    • otvoriť oči pod vodnou hladinou
    • hrať vodné hry
    • naučiť sa vydychovať pod vodou
    • naučiť sa relaxovať vo vode
    • zvládnuť podplávať plavecké náčinie
    • otužovať sa
    • naučiť sa kultúru pohybovania sa po aquaparku
    • naučiť sa odraziť od okraja bazéna
    • naučiť sa byť ohľaduplný k spoluplavcom

    Ak sa aspoň polovicu z toho Vaše dieťatko naučilo, tak bol plavecký výcvik úspešný .

     

     

    Bc. Ivana Kačalová, učiteľka SMŠ ELBA

  • Chorobnosť detí v materskej škole

    Chorobnosť detí v materských školách je téma, ktorá sa týka samotných detí, ich rodičov, ale aj učiteľov. A i keď my učitelia nie sme  pediatri, na základe našich niekoľkoročných skúseností k tomu môžeme niečo málo povedať.

    V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že dieťa si od narodenia až  do približne štyroch rokov svojho života  svoj imunitný systém ešte len buduje a je teda prirodzené, že dieťatko zvykne byť často choré.  Je to spôsobené aj tým, že dieťa je „vytrhnuté“ z domácej „ochrany“ pred okolitým svetom. V materskej škole sa  však stretne s kolektívom, kde sa aj ten najbežnejší  bacil veľmi rýchlo usídli v tele dieťaťa, ktorého imunita ešte nie je dostatočná. Na vine nie je škôlka, ani učitelia, ani riaditelia materských škôl.

    Druhým problémom, s ktorým sa učitelia často stretávajú je - nazvem to- „problém zelených soplíkov“. Polemizovať o zelených soplíkoch detí je ťažké, keďže aj samotní pediatri na to nemajú jednotný názor. Niektorí tvrdia, že to nie je vec, ktorú je potrebné riešiť, iní hovoria, že v takom prípade je nutné dieťa vyšetriť. A asi budem hovoriť za drvivú väčšinu učiteľov v materských školách, že my pedagógovia sa prikláňame k tej druhej možnosti.

    Tretím problémom, s ktorým  sa učitelia v materských školách stretávajú sú potvrdenia od lekárov, ktoré by mali rodičia po týždňovej maródke dieťaťa priniesť učiteľom. A nie je to náš výmysel- nás učiteľov. Všetky tieto potvrdenia sú dôležitým dokladom do tzv. ranného filtra, ktorý je dokumentom, kde sa každý deň zaznamenáva zdravotný stav detí, prejavy choroby, malé úrazy a pod. V prípade, že rodič toto potvrdenie neprinesie má učiteľ právo dieťa ráno do materskej školy neprijať!!! Potvrdenie od lekára v zmysle § 144 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z. slúži na ospravedlnenie neprítomnosti, ale je aj dokladom o tom, že dieťa je už zdravé.

    Ďalšia nepríjemnosť nastane vtedy, ak učiteľ rodičovi navrhne, aby dal svoje dieťa vyšetriť, lebo má podozrenie, že niečo nie je v poriadku /nádcha, kašeľ, teplota, malátnosť.../. Vtedy sa niektorí rodičia „stavajú na zadné“ s tým, že oni kvôli soplíku k lekárovi nepôjdu. V takom prípade taktiež dieťa nemôže byť nasledujúci deň prijaté do kolektívu detí.  Najschodnejšou cestou na takéto situácie je: učiteľ navrhne, rodič dá vyšetriť dieťa a buď ho lekár uzná za choré, alebo neuzná a rodič si vypýta potvrdenie.  My učitelia nie sme lekári a nevieme diagnostikovať dieťa po zdravotnej stránke, preto je pre nás názor lekára dôležitý.

    Učitelia dobre vedia, že nie každé kýchnutie hneď znamená chorobu. Rešpektujeme aj to, že nie každý je zástancom antibiotík, očkovaní a modernej medicíny. Jediné čo potrebujeme, je potvrdenie o zdravotnom stave dieťaťa od lekára a to bez ohľadu na to, či deťom podávate, alebo nepodávate antibiotickú liečbu.

    Učitelia sú veľmi nešťastní, ak si svoje dieťatko pred príchodom do materskej školy nakŕmite Nurofenom, zastriekate a vyčistíte mu noštek a dáte sirup na kašeľ. Je otázka maximálne hodiny, kým sa prejavy choroby na dieťati ukážu.

    A teraz sa vcíťme do kože mamičiek, ktoré svoje deti poctivo preliečia aj niekoľko týždňov, len aby nastúpili do materskej školy v poriadku, ale hneď po príchode do šatne zbadajú usoplené, dieťa. Ako by ste reagovali? Ja osobne by som si to šla vyriešiť s učiteľom- aj preto potrebujeme potvrdenia od lekárov-  pretože Vám v takom prípade môžeme zdokladovať, že soplíky toho ktorého dieťatka nie sú infekčné, čo potvrdil pediater.

    Aj my učitelia sme len ľudia. Aj keď je naša imunita dosť silná a zvyknutá na „škôlkové“ bacily, neznamená to, že nemôžeme ochorieť. Prosíme, berte ohľad aj na nás.

    A ešte veta na záver: Vaše dieťa je prvoradé a zdravie má len jedno. Venujte mu preto dostatočnú pozornosť.

     

    Bc. Ivana Kačalová, učiteľka SMŠ ELBA

  • Čo uľahčuje adaptáciu detí v našej SMŠ ELBA

    Prvé dni pobytu dieťaťa v materskej škole sú niekedy dosť náročné. V prvom rade pre dieťa, v druhom rade pre rodiča, ale každopádne aj pre pedagógov, ktorí práve v tomto období potrebujú vynaložiť veľa úsilia na to, aby sa s deťmi „spriatelili“, získali si ich dôveru a dali im pocit istoty. A práve preto, aby bol proces adaptácie malých detí čo najrýchlejší a najefektívnejší, platia u nás v SMŠ ELBA „nepísané pravidlá“ pre pedagógov, ale aj pre rodičov malých Elbáčikov.

    • Rýchla rozlúčka s dieťaťom pri dverách- pri dlhom lúčení dochádza k tomu, že sa dieťa zbytočne rozcitlivie. Preto rodičov nabádame k rýchlemu odchodu, deťom však dáme možnosť zamávať rodičom z okienka. Takto predchádzame zbytočnému plaču pri rozlúčke, ale aj rozcitliveniu iných detí v triede. (On tu má mamku a ja už nie...)
    • Maličké deti v adaptačnom procese majú možnosť si do triedy nosiť obľúbené hračky, ktoré im dávajú istotu
    • Adaptácii detí u nás v SMŠ ELBA veľmi pomáhajú aj návštevy kolektívu ešte pred nástupom dieťaťa do materskej školy. Tie sa realizujú počas pobytu vonku, kedy má dieťa možnosť bližšie spoznať kolektív detí, ale aj učiteľky. Je to prvý kontakt, prvé zoznámenie sa, aby v prvý deň nástupu deti neprišli k „cudzím tetám“.  Či rodičia túto možnosť využijú je len na nich.
    • Prvé dni v materskej škole, kedy sú deti pod určitým stresom, na deti  v žiadnom prípade nekričíme, nerozkazujeme im (teraz si sadni, teraz odlož hračku), nedávame ultimáta (buď prestaneš plakať, alebo...). Osobnosť učiteľky v týchto dňoch je v prvom rade láskavá, chápavá, milá, nežná a jemná.
    • Adaptáciu uľahčuje fyzický kontakt s dieťaťom- hladenie, bozk na líčko, objímanie.
    • Deťom nezakazujeme plakať!!! Zo strany učiteľky musí byť zreteľné POCHOPENIE- „Je ti smutno? Ja viem, dobre to viem... Ale mamka príde hneď, keď sa vyspinkáme, zatiaľ môžeme mamku čakať pri klavíri kde si zaspievame, zahráme“... plač je pre deti ventil, ktorým sa zbavujú negatívnych emócií.  Aj my dospelí takýto ventil potrebujeme, o to viac malé deti.
    • Pri adaptácii detí je potrebné ponúknuť im rôznorodé aktivity zamerané na pohyb, kreslenie, hudbu. Vzhľadom k tomu, že v prvých dňoch nevieme čo má ktoré dieťa rado, je potrebné ponúknuť im všetko. V prvých dňoch sa deti do týchto aktivít nebudú hrnúť, ale je dôležité, aby v nich sledovali učiteľku. Deti sa časom začnú zapájať aj samé. Je tu dôležitá trpezlivosť učiteľky a hlavne deti nenútime do aktivít! Dáme im možnosť byť len pozorovateľmi.
    • Rozprávky sa v našej SMŠ ELBA nezvyknú často zapínať, ale v prvých dňoch sú nenahraditeľným pomocníkom. Pri pozeraní rozprávočky si deti  oddýchnu od svojho smútku za mamičkou.
    • V triedach, kde sú malé detičky máme detské telefóny, ktorými môžu detičky „zatelefonovať“ mamke. A naozaj, funguje to!  Dovolajú sa.
    • Tón hlasu učiteľky je vždy príjemný, ľudský.  Ale to platí aj o nepedagogických zamestnancoch, ktorí sa v našej SMŠ ELBA pohybujú. Upratovačky aj tety kuchárky vedia ako sa majú maličkým deťom prihovárať. U nás nie je zvláštnosťou ani to, že si teta kuchárka, alebo teta upratovačka malé dieťatko postíska, alebo pohladí.
    • Deti chválime za každú svetlú chvíľku. „Ty už neplačeš? No tak ty si krásna ako princeznička.“
    • Adaptáciu uľahčuje celodenná prítomnosť dieťaťa v SMŠ. Aj keď je na rodičoch či dieťatko nechajú v materskej škole celý deň, alebo iba pol dňa- končiac obedom, skúsenosť nám hovorí, že dieťa, ktoré si už od začiatku osvojí celodenný režim sa rýchlejšie a ľahšie zadaptuje.
    • Prvé dni v materskej škole deti k ničomu nenútime a hlavne nie jesť.  Je prirodzené, že deťom prvé dni jesť v novom prostredí nechutí. Nabádame ich k tomu, aby jedli, motivujeme ich, ale nenútime. A môže sa teda stať, že sa dieťatko prvé dni naozaj nenaje, ale je to lepšie, ako keby sa stresovalo kvôli jedlu.
    • Taktiež deti nenútime spať. Dieťatko uložíme do postele, čítame rozprávky, motivujeme ich k odpočinku, ponúkneme im plyšové hračky. Zo skúsenosti môžeme povedať, že malé detičky takmer bez výnimky stále zaspia.
    • Malým detičkám po niekoľkých dňoch ukážeme aj iné triedy, kde sa nachádzajú staršie deti. Tam vidia príklad toho, že v škôlke je veselo a bezpečne.
    • Ak sa dieťatko sto krát opýta či príde mamka, učiteľka mu stokrát odpovie, že áno.
    • Vieme, že každé dieťatko je iné a každé sa adaptuje za iný čas. Je to normálne, každé dieťa trpezlivo prijímame ako individualitu. Na deti nemáme „rovnaký meter“
    • Ak sa mamička rozcitlivie pred dieťaťom pri rozlúčke, máme na svete katastrofu. Dieťa cíti Vašu neistotu. Na takéto veci sú niekedy naozaj lepší oteckovia, ktorí nám dieťatko do materskej školy privedú. Aspoň tie prvé dni.
    • Dieťa by od rodičov nemalo dostávať odmeny za to, že „vydržalo“ v materskej škole.  To v ňom evokuje to, že materská škola je zlá a musí tam „vydržať“.  Veľmi pomáha, ak rodičia pred dieťaťom materskú školu chvália, ba až zveličujú. Dieťa tak nadobudne vedomie,  že materská škola je miesto plné hier, zábavy, radosti, ...

     

    Bc. Ivana Kačalová, učiteľka SMŠ ELBA